Udalosti na Kryme sú priamym dôsledkom zlyhania Obamovej zahraničnej politiky, zníženia počtu amerických síl v Európe a odzbrojenia európskych štátov, ktoré dopustili európski politici. Na ruskú agresiu by mali USA reagovať rozmiestnením vojenských jednotiek NATO na hraniciach s Ruskom, tvrdými sankciami a odstúpením od zmluvy o obmedzení jadrových zbraní… Tvrdí to prestížny konzervatívny think tank Heritage Foundation. Heritage Foundation bol založený v roku 1973 a mimoriadny vplyv mal najmä počas vlády G.W. Busha.

Heritage Foundation: Rusko, Západ a Ukrajina – Koniec nádejí…

Dňa 28. februára začali ruskí vojaci, podporovaní miestnou proruskou milíciou, porušovať ukrajinskú územnú integritu tým, že začali pod zámienkou ochrany ruských obyvateľov obsadzovať dôležité miesta Krymského polostrova. Rozmiestňovanie ruských vojsk na Kryme demonštruje do očí bijúce pohŕdanie národnou suverenitou Ukrajiny.
Je pochopiteľné, že správanie Moskvy znervóznilo mnoho našich partnerov v NATO. Aj keď Ukrajina nevyužíva bezpečnostné záruky poskytované pre amerických spojencov v NATO, existujú možnosti, ktorými by mali Spojené štáty odpovedať. USA musia reagovať preto, aby sa americkí spojenci cítili bezpečne a aby zároveň demonštrovali Rusku, že je jeho správanie neprijateľné.

Ruská reakcia na udalosti na Ukrajine

Po troch mesiacoch mohutných pouličných demonštrácií  sa podarilo ukrajinskému ľudu vytlačiť skorumpovaného a nekompetentného prezidenta Viktora Janukovyča, podporovaného Kremľom. Dňa 22. februára udelil parlament na Ukrajine amnestiu všetkým politickým väzňom, priniesol späť ústavu z roku 2004, ktorá obmedzuje právomoci prezidenta a vyhlásil predčasné prezidentské voľby, ktoré sa budú konať v máji.
Putin, nespokojný s ukrajinským ľudom, ktorý sa obracia na Západ, uviedol, že bude chrániť etnických Rusov na Kryme a vo východných provinciách Ukrajiny. Putinova bojová rétorika bola často spájaná s vojenskými výcvikovými akciami v regióne. Všetko vyvrcholilo niečím, čo sa dá popísať ako obmedzený vojenský zásah Ruska na Krymskom polostrove. Ruský parlament dokonca schválil použitie vojenskej sily na Ukrajine.
Prvé správy naznačujú , že Moskva posilnila svoje vojenské zariadenia v Kryme tisíckami zamestnancov. Tieto jednotky, podporované krymskými nacionalistami, sa predstavujú ako miestne milície. Podľa dohody z roku 2010 môže mať Rusko na svojich základniach na Kryme až 25.000 osôb vojenského personálu, 388 námorných plavidiel a 161 lietadiel. To znamená, že Putin môže na Kryme robiť, čo sa mu zapáči a tvrdiť, že je všetko legitímne. V skutočnosti sú však ruské kroky jasným porušením národnej suverenity Ukrajiny.

Zrútenie Obamovej doktríny a zlyhanie pokusu o reštart americko-ruských vzťahov.

Rusko rešpektuje len silu a zásadovosť. Sila ani zásadovosť však nebola obsiahnutá ani v Obamovej politike, ani v politike európskych štátov. Zlyhanie Obamovej politiky voči Rusku, odzbrojenie Európy zo strany európskych politikov a zníženie počtu amerických vojenských síl v Európe umožnili ruské správanie na Kryme.

Obamova zahraničná politika od začiatku len maskovala nedostatok amerického vedenia na medzinárodnej scéne. Výsledky prezidentovho chybného prístupu k zahraničnej politike a odmietnutie pojmu americkej výnimočnosti sa naplno ukázali pri ukrajinskej kríze, počas ktorej bolo len sotva počuť americký hlas. Ako ukázal posledný vývoj na Kryme, politika reštartovania vzťahov s Ruskom zlyhala. Čo je ešte horšie, mnoho tradičných spojencov USA sa začína pýtať, aké je americké odhodlanie v rámci transatlantických vzťahov a na bezpečnostné záruky NATO.

Obamova zahraničná politika predstavuje obrovský krach, pretože nedokáže chrániť a presadzovať americké záujmy. Je tak v protiklade k odvážnemu prístupu Ronalda Reagana. Základom Reaganovho myslenia bolo silné americké vedenie na svetovej scéne, vrátane ochoty tvrdo sa postaviť protivníkom Ameriky.

Čas na skutočnú stratégiu – čo by mali USA urobiť pre vyslanie jasného signálu do Moskvy:

Pripomenúť záväzok NATO voči jeho členom.

V prvom rade by mali Spojené štáty upokojiť členov Severoatlantickej aliancie v strednej a východnej Európe a ubezpečiť ich o tom, že USA a NATO zaručujú ich ochranu a nedopustia rozšírenie súčasného konfliktu. To by mohlo znamenať aj dočasné rozmiestnenie vojenských zložiek do oblastí v blízkosti Ruska, kde je to potrebné pre ochranu územnej celistvosti členských krajín NATO.
Ešte dôležitejšie je, aby bolo jasné, že akákoľvek ozbrojená agresia voči členovi NATO okamžite spôsobí, že USA uplatnia článok 5 Washingtonskej zmluvy (pozn. akýkoľvek útok proti jednému alebo viacerým členským štátom sa bude považovať za útok proti všetkým).

Prijať sankcie voči Rusku.

V tejto chvíli je potrebné silné vedenie USA. Washington musí implementovať cielené sankcie zamerané priamo na ruských úradníkov a predstaviteľov zodpovedných za porušovanie ukrajinskej suverenity, vrátane zmrazenia finančných aktív a zákazu udeľovania víz. Biely dom by mal dať jasne najavo, že akákoľvek ruská vojenská intervencia na Ukrajine predstavuje hrozbu pre slobodný svet.

Presadiť zákon Magnitského.

Zákon Sergeja Magnitského bol prijatý kongresom v roku 2012. Zakazuje udeľovanie víz do USA a zavádza finančné sankcie ruským úradníkom a jednotlivcom, ktorí boli uznaní za vinných z porušovania ľudských práv. Je potrebné začať urýchlene uplatňovať sankcie voči ruským úradníkom a činiteľom zapojeným do invázie na Krym a do všetkých prípadov porušovania ľudských práv na Ukrajine. (Pozn. Magnitský bol ruský právnik, ktorý za nevyjasnených okolností zomrel v roku 2009 v ruskom väzení. Podľa jeho obhajcov bol ubitý k smrti za to, že odhaľoval rozsiahlu korupciu na najvyšších miestach ruskej štátnej správy.)

Spolupracovať s európskymi partnermi.

Prezident USA by mal rokovať s našimi európskymi spojencami a naliehať na európske štáty, aby prijali rozhodnejší postoj voči ruskej rozpínavosti. Rovnako na to, aby sa európske štáty pripojili k USA v tvrdom režime sankcií, ktoré budú mať vplyv na všetkých, ktorí boli zapojení do agresie na Ukrajine.
Bolo by beznádejné pokúšať sa spolupracovať s Európskou úniou. USA by mali obchádzať bruselskú byrokraciu vždy, keď je to možné a namiesto toho by mali rokovať na bilaterálnej a multilaterálnej úrovni s kľúčovými európskymi krajinami.

Zlepšiť a prehĺbiť vzťahy s krajinami východnej Európy aj mimo oblasti obrany.

USA by sa mali, okrem obnovy záväzkov NATO voči partnerským krajinám, ukázať svoju podporu aj iným spôsobom. Napríklad vytváraním nových možností pre dovoz zemného plynu pre svojich európskych partnerov. Mnohí z nich sú v súčasnosti z hľadiska svojich energetických potrieb stopercentne závislí na Rusku.

Okamžite odstúpiť od novej zmluvy START.

Podpísanie novej zmluvy START bol chybný krok, ktorý výrazne podkopal bezpečnosť Spojených štátov a ich spojencov. Pre Rusko bolo podpísanie zmluvy výhodné, pretože zmluva výrazne obmedzuje schopnosť Washingtonu vybudovať efektívny systém protiraketovej obrany a dáva Moskve strategickú výhodu. (pozn. nová zmluva START je vzájomná dohoda USA a Ruska o znižovaní počtu jadrových zbraní. Podpísaná bola v roku 2010 prezidentom USA Obamom a prezidentom Ruskej federácie Medvedevom.)

Nedávne udalosti na Ukrajine potvrdzujú to, čo mnohí už vedeli: pokus o reštartovanie vzťahov s Ruskom je mŕtvy. Okrem toho je čoraz viac pravdepodobné, že časť Ukrajiny je už pod priamou ruskou kontrolou. Dnešní americkí lídri by mali nasledovať príklad prezidenta Reagana spred troch desiatok rokov. Mali by preukázať americký záväzok k Európe, zaručiť jedinečnú americkú silu a postaviť sa tyranii, keď ohrozuje americké záujmy. Vďaka sile a jednotnosti bolo možné zabrániť nedávnym činom Ruska alebo ich aspoň zmierniť. Aj keď je už príliš neskoro pre Krym, USA nemôžu dovoliť, aby sa nákaza šírila ďalej.

Spracované podľa The Heritage Foundation.
10.3. 2014