Tagged

Skeptici v Európskom parlamente. Konečne.

farage-mame-sa-bat

Mnohí sa pred voľbami do Európskeho parlamentu desili, koľko zástupcov euroskeptických, populistických a nacionalistických strán v ňom zasadne. Či nebudú mať títo ľudia dostatočnú silu na to, aby sa im podarilo zmeniť smerovanie Európskej únie alebo aspoň ochromiť Európsky parlament. Tieto obavy boli však od začiatku zbytočné.

V prvom rade Európsky parlament nemá tak silné právomoci, aké by si zaslúžil. Európska únia je stále v rukách národných vlád a politických strán. Druhý dôvod, o ktorom všetci rozprávajú, je ten, že antieurópske strany zatiaľ nedokážu vytvoriť jednu silnú skupinu. Skeptici, populisti a nacionalisti v Európskom parlamente sú chaotickým „zoskupením“ a ak niečo dokážu v blízkej budúcnosti vytvoriť, tak len zmätok a nie skutočnú antieurópsku politiku.

Read more

Kontroverzný plán: Z EÚ chceme urobiť federáciu…

en-polesensky

Ľudia často stotožňujú federáciu s centralizáciou. V skutočnosti je federácia opakom centralizácie. Ak by sa od zajtra rána Európska únia zmenila na federáciu, úradníci v Bruseli by zrazu zistili, že ich právomoci sú značne obmedzené… Federácia znamená dôslednú demokratizáciu a okrem nej znamená aj presné rozdelenie právomocí. Oproti dnešnému stavu by sa kontrola Bruselu zo strany národných štátov zvýšila. Zvýšil by sa najmä vplyv malých štátov, ako je Slovensko. Rozhovor pre Európske noviny.

Komu vadí EURO?

komu-vadi-euro

Eurozóna nie je prvá menová únia v histórii. Keď vznikala, otvorene sa hovorilo o tom, že euro časom nahradí americký dolár a stane sa novou svetovou rezervnou menou. Výhody z rezervnej meny by boli pre Európanov obrovské. Naopak, pre USA by bolo úspešné euro katastrofou. Keď sa z USA do Európy preliala finančná kríza, prestalo sa hovoriť o eure ako potencionálnej rezervnej mene. Eurozóna začala byť spochybňovaná a hovorilo sa o jej rozpade. Podľa Marc L. Ghisiho, bývalého poradcu šéfa Európskej komisie Jacquesa Delorsa, Američania a Briti od roku 2010 každý týždeň útočili na euro prostredníctvom médií. Vďaka kríze je euro, jediná skutočná konkurencia doláru, na nejaký čas odstavená. Viac na blog.sme.sk.

5.12.2013

Kríza – ako sa všetko začalo…

lehman

„Keď sa stane niečo zlé, nastáva europeizácia problémov, ale keď ide o úspechy, tak je tendencia tieto úspechy znárodňovať.“ José Manuel Barroso

Kríza vypukla pred niekoľkými rokmi a za tie roky sa akoby zabudlo na jej skutočné príčiny. Pojmy Európska únia, euro a kríza sú prezentované už skoro ako synonymá. Zabudlo sa, že kríza nezačala v Európe a zasahuje aj krajiny mimo nej. Začala v USA a postupne sa rozšírila do celého sveta – zasiahla Spojené štáty, európske štáty, Južnú Ameriku, štáty v Afrike, Ázii… Kríza priamo nesúvisí s projektom Európskej únie. Svetové média však krízu prezentujú tak, akoby to bola Európska únia, euro a Brusel, ktoré sú príčinou všetkých problémov.

Read more

Zlodeji suverenity: Brusel a tí druhí…

zlodeji-suverenity

Stále počúvam o tom, ako Brusel berie európskym národným štátom suverenitu. Brusel – nebezpečná obluda, okráda štáty o ich právomoci a robí z nich bezmocné hračky v rukách bruselských technokratov… Aspoň takto hovoria europochybovači… Samozrejme, že je to ďalší nezmysel.Ale to, že národné štáty strácajú suverenitu, je pravda. Vznik nadnárodných korporácií, vývoj komunikačných technológií, lacný a rýchly transport, vývoj moderných zbraní, toto všetko obralo národné štáty takmer o všetku ekonomickú, politickú a vojenskú moc. Ako? Viac na blog.sme.sk.

5.11.2013

Nadnárodné politické strany

Politické strany nie sú zďaleka jediným, ale zostávajú najdôležitejším aktérom politiky. Charakterizujeme ich ako zoskupenia ľudí vyznávajúce spoločné politické princípy, záujmy a ciele, ktoré sa snažia presadiť. Pre tento účel (k presadeniu svojich cieľov) usilujú strany o získanie politickej moci a to (v demokratickom štáte) prostredníctvom volieb.

V demokracii sú dôležitým prvkom v politickej aréne najmä tým, že sú najsilnejším nástrojom slúžiacim na sprostredkovanie a formulovanie záujmov veľkých spoločenských skupín, slúžia na mobilizáciu občanov a rovnako na výchovu budúcich lídrov. Už sama existencia súperiacich politických strán pôsobí v demkracii voči štátnej moci ako kontrolný a vyvažovací mechanizmus.

Read more

9 rokov Slovenska v Európskej únii

9rokov2

Tento rok uplynulo deviate výročie vstupu Slovenska do Európskej únie. Hoci je deväť rokov krátka doba, vnímanie Únie sa u mnohých z nás zmenilo. Pred deviatimi rokmi sme vstupovali do rodiny vyspelých európskych demokracií s hrdosťou, víziou budúcej prosperity a pocitmi zadosťučinenia. Dnes by mnohí dali prednosť rekonštrukcii národného štátu.Iní vidia v Európskej únii len zbytočné byrokratické monštrum. Čoraz častejšie sa začína prejavovať to, o čom sme si mysleli, že je už v Európe navždy pochované – nacionalizmus, neznášanlivosť a nenávisť Európanov voči sebe navzájom.

Read more

Banková únia – liek pre chorú Európu?

bankova-unia-obr

Dňa 12. decembra 2012 usporiadalo občianske združenie Mladí priatelia Európy (JEF Slovakia) odborný seminár s názvom „Banková únia – liek pre chorú Európu?“. Seminár sa uskutočnil v priestoroch Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku a pozvanie do diskusie prijali Radovan Geist (vydavateľ portálu Euractiv.sk), Jozef Kollár (podpredseda Výboru NR SR pre financie a rozpočet) a Juraj Karpiš (analytik inštitútu INESS).
„Banková únia by mala byť nástrojom, ktorý má riešiť špecifické problémy krajín, v ktorých má štát svoj verejný dlh v zvládnuteľnej výške, ale má na svojom území banky, ktoré majú vážne problémy,“ objasnil Radovan Geist v úvodnom slove. Z dôvodu, že krajiny tieto banky potrebujú pre chod svojej ekonomiky, budú ich musieť zachraňovať. V prípade záchrany bánk sa však dlh štátov môže stať neudržateľným. Cieľom bankovej únie je oddeliť problémy bankového sektora od problémov verejných rozpočtov.

Read more

EÚ a Nobelova cena – zabúdanie na dejiny…

nobelova-cena

Emócie v súvislosti s tohtoročným udelením Nobelovej ceny Európskej únii neboli prekvapením. Nestalo sa prvý a určite ani poslednýkrát, keď Nobelova cena za mier vyvolala strety názorov.

V histórii ceny mieru sa výbuchy pravidelne opakujú. Napríklad keď bola udelená Jásirovi Arafatovi (1994) alebo Henri Kissingerovi v roku 1973. Obaja politici boli v priebehu svojej kariéry obviňovaní z vojnových zločinov a terorizmu. Kontroverzie vyvolala nominácia Baracka Obamu z roku 2009, keď bol nominovaný len niekoľko dní po nástupe do Bieleho domu a podľa kritikov bol nominovaný, hoci ešte pre svetový mier neurobil nič. Rovnako udelenie ceny mieru kontroverznému Medzinárodnému panelu pre klimatické zmeny v roku 2007 vyvolalo značné emócie.

Read more