By Milan Polešenský

Je jadrová dohoda s Iránom ďalší Obamov omyl?

dohoda-s-iranom-text2

„Táto dohoda je dobrá pre Spojené štáty, je dobrá pre našich spojencov a je dobrá pre bezpečnosť sveta. Existujúce jadrové programy budú zmrazené a krajina akceptuje medzinárodnú kontrolu všetkých jadrových zariadení“, vyhlásil prezident USA, keď oznamoval dosiahnutie dohody o zastavení jadrového programu. Prezident, ktorý predniesol tieto slová, však nebol Barack Obama. Bol to Bill Clinton v roku 1994, keď oznamoval, že USA dosiahli dohodu so Severnou Kóreou.

O dvanásť rokov neskôr odpálila Severná Kórea jadrovú bombu. Dnes by mohla mať Kórea približne sto jadrových zbraní.

Read more

Kto je skutočná svetová veľmoc?

Panuje názor, že po kolapse Sovietskeho zväzu v deväťdesiatych rokoch sa stali Spojené štáty víťazom studenej vojny. Nie je to celkom pravda. Skutočným víťazom sa stala Európa.

Počas studenej vojny ponúkali USA neregulovaný divoký kapitalizmus, Sovietsky zväz plánované hospodárstvo. Európa ponúkla kompromis. Sociálny trhový kapitalizmus s nádychom plánovania. Európa nestavala na súťaži, ale na spolupráci. Hlavným európskym cieľom bolo premeniť krvavý kontinent na kontinent mieru a zvýšiť životnú úroveň všetkých Európanov. To sa podarilo.

Európa vytvorila najväčšiu ekonomiku na svete a stala sa svetovou obchodnou a diplomatickou mocnosťou. Do roku 2014 zdvojnásobila počet svojich členov. V tichosti, bez toho, aby sa usilovala o globálnu nadvládu, sa stala najprosperujúcejším kontinentom na svete.

Read more

Putinova stratégia v Európe

putinova-strategia-v-europe-text

Ako by malo znieť poučenie z posledných mesiacov? Svet by nikdy nemal podceňovať ambície a strategické schopnosti Vladimíra Putina.

Putin môže alebo nemusí veriť, že povstanie na Ukrajine zorganizovali USA a Európska únia. Nemôže však pochybovať o tom, že možnosť členstva v EÚ a európske ideály zohrali na Ukrajine dôležitú úlohu, konštatujú Yuriy Gorodnichenko, Gérard Roland a Edward Walker v článku Putin’s European Fifth Column.

Túžba pripojiť sa k spoločenstvu demokratických štátov bola v minulosti kľúčovou silou pri kolapse diktatúr v Grécku, Španielsku alebo Portugalsku. Rovnako aj pri páde komunistických režimov vo východnej Európe. V  Československu to nebolo tak dávno, spomínate si na rok 1989?

Read more

Prečo Tsipras Grécko nespasí

tsipras-grecko-nespasi-text
Za menej ako mesiac svojho funkčného obdobia nová grécka vláda zistila, že bude veľmi ťažké splniť predvolebné sľuby, zmeniť hospodárstvo krajiny a  vzťahy s európskymi partnermi. Bleskový postup, ktorým chcel nový grécky premiér Alexis Tsipras získať pre Grécko ústupky, narazil na tvrdú realitu. Z doterajšieho nezdaru si však môže Tsipras vziať niekoľko ponaučení.

Po prvé – pred tzv. trojkou (Európska komisia, Európska centrálna banka a Medzinárodný menový fond) nie je úniku a trojka zostane hlavným partnerom novej gréckej vlády.

Read more

Úsporné opatrenia – väzenie pre dlžníkov?

usporne-opatrenia-text

Keynesiánski ekonómovia už pred rokmi predpovedali, že úsporné opatrenia, ktoré boli uložené Grécku a ďalším krajinám zlyhajú. Ak by bolo Grécko jedinou krajinou, kde opatrenia „trojky“ (Európska komisia, Európska centrálna banka a Medzinárodný menový fond) zlyhali, mohli by sme povedať, že Atény nesú za svoje problémy vinu samé. Ale nie je.

„Úsporné opatrenia zlyhávajú opakovane“, domnieva Joseph E. Stiglitz, nositeľ Nobelovej ceny za ekonomiku, „nepotrebovali sme ďalší test. Úsporné opatrenia zlyhali, keď ich použil americký prezident Herbert Hoover počas hospodárskej krízy v 30. rokoch 20. storočia, v posledných desaťročiach zlyhali úsporné programy pre východnú Áziu a Latinskú Ameriku. Napriek všetkým týmto zlyhaniam, keď sa Grécko dostalo do problémov, pokúsili sme sa použiť úsporné opatrenia znovu.“

Read more

Rusko s Čínou ako hrozba Západu? Nezmysel.

rusko-a-cina-text

Je pravdepodobné, že Rusko, postihnuté sankciami zo strany Európskej únie a USA, sa bude snažiť posilniť svoje vzťahy s Čínou. Pomocou Číny sa pokúsi vytvoriť protiváhu ekonomickej a politickej moci Západu. Na základe spoločnej „neliberálnosti“ a túžbe čeliť americkému vplyvu už nadviazali obe krajiny užšie vzťahy.

Spoločne sú členmi v integračných zoskupeniach BRICS a v Šanghajskej organizácii spolupráce. Pred niekoľkými mesiacmi oznámili Rusko a Čína podpis obrovského kontraktu medzi Gazpromom a China National Petroleum Corporation, ktorý zahŕňa výstavbu 2500 míľ plynovodu z Ruska do Číny. Ďalším avizovaným obrovským obchodom medzi Ruskom a Čínou bude dodávka 30 miliárd kubických metrov plynu z Ruska do čínskej provincie Xingjiang a výstavba ďalšieho nového potrubia.

Read more

23. február: Nebezpečná hra s ropou – Nemecko proti Grécku – Zaútočí ISIS na Európu?

Saudská arábia rozohrala nebezpečnú hru o to, kto vydrží pri nízkych cenách ropy najdlhšie. Pri tejto hre môže cena ropy klesnúť až na 10 – 20 dolárov za barel. Z nízkych cien budú profitovať spotrebitelia a dovozcovia v Ázii a Európe. Porazené budú štáty, ktorých veľká časť príjmov závisí na jej vývoze. Nízke ceny majú ničivý dopad na Ghanu, Angolu a Nigériu, kde je až 70% rozpočtu vlády financovaných jej vývozom. V ťažkostiach je aj Venezuela. V Rusku hrozí, že sa vďaka kombinácii západných sankcií a nízkych cien ropy zopakuje rok 1998.

Mark Gilbert z agentúry Bloomberg sa zamýšla nad tým, prečo je nemecká vláda v prípade Grécka tak tvrdá, že sa nakoniec môže stať odchod Grécka z eurozóny jediným riešením:

1. Nemecko môže považovať odchod Grécka za žiadúci podľa logiky: odstránenie najslabšieho člena môže posilniť eurozónu ako celok.

2. Nemecko môže obetovať Grécko aby posilnilo disciplínu v eurozóne. Štáty eurozóny nie sú nadšené z nemeckých požiadaviek na rozpočtovú disciplínu. Ak Nemecko urobí ústupky, aby udržalo Grécko v eurozóne, môžu prísť s požiadavkami aj ostatné krajiny. Najmä Francúzsko a Taliansko by uvítali zmenu v prísnej politike úspor.

3. Stret filozofií. Pri vyjednávaní stoja proti sebe dve nezmieriteľné filozofie a Nemci nie sú takí pragmatickí ako sme dúfali.

Postup teroristického hnutia ISIS, ktoré sa dostalo do Lýbie, vyvoláva napätie v Taliansku. Pobrežie Lýbie je vzdialené len o málo viac ako 100 kilometrov od talianskeho ostrova Lampedusa a niečo cez 300 kilometrov od Sicílie. Bojovníci ISIS dávno sľubujú dobitie Ríma a potom celej Európy. Nebude trvať dlho kým sa džihádistickí bojovníci infiltrujú na lode s utečencami a dostanú sa do Európy. Talianska polícia je pripravená nasadiť špeciálnu protiteroristickú políciu na ochranu citlivých turistických lokalít. Bude to stačiť?

Rafael Behr z Guardianu sa pýta, akou veľkou nočnou morou môže byť referendum o zotrvaní Británie v EÚ, ktoré prislúbil David Cameron. V dobe problémov, ktoré sa na Úniu rútia zo všetkých strán majú ostatné štáty v agende dôležitejšie veci ako pomáhať Cameronovi v jeho „volebnej kampani“. Solidaritu štátov EÚ testuje vojna na Ukrajine a problém Grécka, džihádistický terorizmus je zasa skúškou toho, či prežijú základné piliere, na ktorých je EÚ postavená. Britskí podnikatelia tiež nie sú nadšení vyhliadkou na vystúpenie ich krajiny z Únie.

23.2. 2015

Fungovali niekedy ekonomické sankcie?

fungovali-sankcie-text

Ekonomické sankcie nie sú výmyslom modernej doby. Ich dejiny siahajú až do staroveku. Prinajmenšom do roku 432 pred n.l., keď Atény uvalili sankcie na mesto Megera. V tej dobe prebiehalo súperenie medzi Spartou a Aténami o nadvládu nad Gréckom a Megera bola spojencom Sparty. Atény sankciami vyostrili situáciu a krátko po ich uvalení začala známa Peloponézska vojna. Vojna dusila grécke mestské štáty 27 rokov.

Read more

Je vinníkom európskej krízy Nemecko?

je-vinnikom-krizy-nemecko-text

Finančná kríza, ktorá začala v roku 2008 v USA ako kríza hypoték sa preliala do Európy a vytvorila krízu štátneho dlhu. Spojené štáty sa, vďaka aktívnym zásahom federálnej vlády, vykúpením toxických aktív a naliatím miliárd dolárov do americkej ekonomiky z krízy rýchlo spamätali. V roztrieštenej Európe naopak prebiehali, namiesto činov, mesiace debát o tom, čo je vlastne príčinou krízy a ako ju riešiť.

Read more