Tagged Rusko

4.6.2015

Lukyanov: Rusko sa cíti zraniteľné, jedinou zárukou je jeho jadrový arzenál

„V Európskej únii sú hlboké štrukturálne problémy. Bolo by zvláštne očakávať, že sa ich Rusko nebude snažiť využiť vo svoj prospech. Rusko chápe, ako funguje EÚ a ako môže ovplyvňovať jej rozhodnutia. Takže áno, podporujeme tie sily, ktoré môžu narušiť napríklad jednotu sankcií. To je, podľa môjho názoru, legitímne,“ Fjodor Lukyanov, editor časopisu Russia in Global Affairs. „Rusko sa cíti veľmi zraniteľné. Jedinou zárukou pre ruskú bezpečnosť, ak nie zvrchovanosť a existenciu, je odstrašujúci jadrový arzenál.“

13.5.2015

Je zamrznutý konflikt na Ukrajine najlepším riešením?

Podľa Edward W. Walkera existuje najmenej šesť možných scenárov ďalšieho vývoja na Ukrajine.

1. Implementácia dohody Minsk II. (pravdepodobnosť je menej ako 1%)

2. Obnova kontroly Kyjeva nad separatistickým územím (pravdepodobnosť je menej ako 1%)

Rovnako ako dodržiavanie dohody MINSK II, je obnova kontroly ukrajinskej vlády nad separatistickým územím veľmi nepravdepodobný scenár. Kyjev nemá dostatočnú vojenskú silu na porazenie separatistov. Okrem toho, politické a ekonomické náklady na reintegráciu nepriateľského, militarizovaného a zdevastovaného regiónu by boli pre Kyjev v súčasnosti príliš vysoké.

27.3.2015

Putinova stratégia v Európe

Ako by malo znieť poučenie z posledných mesiacov? Svet by nikdy nemal podceňovať ambície a strategické schopnosti Vladimíra Putina.

Putin môže alebo nemusí veriť, že povstanie na Ukrajine zorganizovali USA a Európska únia. Nemôže však pochybovať o tom, že možnosť členstva v EÚ a európske ideály zohrali na Ukrajine dôležitú úlohu, konštatujú Yuriy Gorodnichenko, Gérard Roland a Edward Walker v článku Putin’s European Fifth Column.

Túžba pripojiť sa k spoločenstvu demokratických štátov bola v minulosti kľúčovou silou pri kolapse diktatúr v Grécku, Španielsku alebo Portugalsku. Rovnako aj pri páde komunistických režimov vo východnej Európe. V Československu to nebolo tak dávno, spomínate si na rok 1989?

1.3.2015

Rusko s Čínou ako hrozba Západu? Nezmysel.

Je pravdepodobné, že Rusko, postihnuté sankciami zo strany Európskej únie a USA, sa bude snažiť posilniť svoje vzťahy s Čínou. Pomocou Číny sa pokúsi vytvoriť protiváhu ekonomickej a politickej moci Západu. Na základe spoločnej „neliberálnosti“ a túžbe čeliť americkému vplyvu už nadviazali obe krajiny užšie vzťahy.

Spoločne sú členmi v integračných zoskupeniach BRICS a v Šanghajskej organizácii spolupráce. Pred niekoľkými mesiacmi oznámili Rusko a Čína podpis obrovského kontraktu medzi Gazpromom a China National Petroleum Corporation, ktorý zahŕňa výstavbu 2500 míľ plynovodu z Ruska do Číny. Ďalším avizovaným obrovským obchodom medzi Ruskom a Čínou bude dodávka 30 miliárd kubických metrov plynu z Ruska do čínskej provincie Xingjiang a výstavba ďalšieho nového potrubia.

11.1.2015

Sme vo vojne s Ruskom?

Medzinárodné a európske štruktúry, ktoré fungovali od roku 1989, neodolali skúške času, domnieva sa posledný líder Sovietskeho zväzu Michail Gorbačov. Svet je podľa neho na pokraji novej studenej vojny a niektorí analytici hovoria, že studená vojna sa už začala.

Kto však touto politikou trpí najviac, je Európa. Namiesto toho, aby sa ujala vedenia v globalizovanom svete, vrhla sa Európa do súťaže o sféry vplyvu a vojenských konfliktov. V dôsledku toho sa Európa oslabuje v dobe, keď ostatné centrá vplyvu posilňujú svoju moc.

5.10.2014

Ratifikácia, kapitulácia a odklad v Kyjeve

V utorok, 16. septembra 2014, hlasovali súčasne Ukrajinský a Európsky parlament o ratifikácii asociačnej dohody medzi Ukrajinou a EÚ. Ukrajinský parlament v ten deň odhlasoval podporu Porošenkovmu mierovému plánu pre východ Ukrajiny, ktorý obsahuje rozsiahlu samosprávu, špeciálne cezhraničné väzby s Ruskom a záruky na používanie ruského jazyka v oblasti.

Čo je však mätúce, po trojstrannej schôdzke medzi EÚ, Ukrajinou a Ruskom sa odložilo vykonávanie veľkého množstva častí asociačnej dohody a Dohody o voľnom obchode (DCFTA) do konca roku 2015.

24.9.2014

Prezident, ktorý stratil Ukrajinu

Keď Rusko zakázalo dovoz potravín z Európskej únie, Bielorusko a Kazachstan sa rozhodli, že ho nebudú nasledovať. Rovnako sa zachovali aj v prípade sankcií uvalených na Ukrajinu, Moldavsko a Gruzínsko, teda na štáty, ktoré podpísali asociačné dohody s Európskou úniou.

Colná únia medzi Ruskom, Bieloruskom a Kazachstanom je v platnosti od roku 2010 a mala predstavovať základný kameň Putinovho životného strategického projektu – Euroázijskej únie. Euroázijská únia mala byť konkurenčným projektom EÚ a USA. Napriek veľkolepým vyhláseniam a napriek tomu, že Putin vytvoril inštitucionálne štruktúry (napodobnením štruktúr EÚ) a v Moskve zamestnal viac ako 1000 úradníkov, je pravda taká, že v praxi colná únia sotva existuje.

10.9.2014

Prvá línia na ruskom domácom fronte

Skutočne významné zahranično-politické udalosti sú vo svojej podstate v každej krajine odrazom domácej politiky. Správna zahraničná politika môže v správny čas zvýšiť prestíž lídra alebo popularitu politického režimu. Dvojnásobne to platí pre autoritatívne režimy, ktorým chýba demokratická legitimita a platí to aj pre dnešné Rusko. V Putinovom Rusku je zahraničná politika v podstate jediná vec, ktorá funguje. Ruská ekonomika sa spomaľuje, režim je presiaknutý korupciou a neschopnosťou štátnych úradníkov na všetkých úrovniach štátnej správy. Úspechy v zahraničnej politike sa stali v Rusku základom pre udržanie Putinovej popularity, ktorá je kľúčová pre legitimitu vlády.

10.9.2014

Rusko rešpektuje len silu. Na jeho agresiu treba odpovedať tvrdo, tvrdí Heritage Foundation

Udalosti na Kryme sú priamym dôsledkom zlyhania Obamovej zahraničnej politiky, zníženia počtu amerických síl v Európe a odzbrojenia európskych štátov, ktoré dopustili európski politici. Na ruskú agresiu by mali USA reagovať rozmiestnením vojenských jednotiek NATO na hraniciach s Ruskom, tvrdými sankciami a odstúpením od zmluvy o obmedzení jadrových zbraní… Tvrdí to prestížny konzervatívny think tank Heritage Foundation. Heritage Foundation bol založený v roku 1973 a mimoriadny vplyv mal najmä počas vlády G.W. Busha.

10.9.2014

Najväčšia hrozba pre Európu – silné Rusko?

Rusko tvorí východnú časť Európy a opakovane sa dostáva do rozporov s jej zvyškom. Či už napoleonské vojny, dve svetové vojny alebo studená vojna – všetky sa aspoň čiastočne zaoberali postavením Ruska a jeho vzťahmi so zvyškom Európy. Z historického hľadiska postihol Európanov, ktorí napadli Rusko, vždy katastrofálny koniec. Ak ich neporazili Rusi, boje ich tak vyčerpali, že ich porazil niekto iný. Občas Rusko vysiela svoje sily na západ a ohrozuje Európu zhromažďovaním veľkého vojska, inokedy zostáva pasívne a nikoho si nevšíma… Behom času ale vždy niekto zaplatí za to, že Rusko podcenil. Problém je v tom, že už samotná existencia jednotného Ruska predstavuje pre Európu zásadnú potencionálnu hrozbu.