Tagged

Lukyanov: Rusko sa cíti zraniteľné, jedinou zárukou je jeho jadrový arzenál

lukyanov-text

„V Európskej únii sú hlboké štrukturálne problémy. Bolo by zvláštne očakávať, že sa ich Rusko nebude snažiť využiť vo svoj prospech. Rusko chápe, ako funguje EÚ a ako môže ovplyvňovať jej rozhodnutia. Takže áno, podporujeme tie sily, ktoré môžu narušiť napríklad jednotu sankcií. To je, podľa môjho názoru, legitímne,“ Fjodor Lukyanov, editor časopisu Russia in Global Affairs. „Rusko sa cíti veľmi zraniteľné. Jedinou zárukou pre ruskú bezpečnosť, ak nie zvrchovanosť a existenciu, je odstrašujúci jadrový arzenál.“

Read more

Kto je skutočná svetová veľmoc?

Panuje názor, že po kolapse Sovietskeho zväzu v deväťdesiatych rokoch sa stali Spojené štáty víťazom studenej vojny. Nie je to celkom pravda. Skutočným víťazom sa stala Európa.

Počas studenej vojny ponúkali USA neregulovaný divoký kapitalizmus, Sovietsky zväz plánované hospodárstvo. Európa ponúkla kompromis. Sociálny trhový kapitalizmus s nádychom plánovania. Európa nestavala na súťaži, ale na spolupráci. Hlavným európskym cieľom bolo premeniť krvavý kontinent na kontinent mieru a zvýšiť životnú úroveň všetkých Európanov. To sa podarilo.

Európa vytvorila najväčšiu ekonomiku na svete a stala sa svetovou obchodnou a diplomatickou mocnosťou. Do roku 2014 zdvojnásobila počet svojich členov. V tichosti, bez toho, aby sa usilovala o globálnu nadvládu, sa stala najprosperujúcejším kontinentom na svete.

Read more

Putinova stratégia v Európe

putinova-strategia-v-europe-text

Ako by malo znieť poučenie z posledných mesiacov? Svet by nikdy nemal podceňovať ambície a strategické schopnosti Vladimíra Putina.

Putin môže alebo nemusí veriť, že povstanie na Ukrajine zorganizovali USA a Európska únia. Nemôže však pochybovať o tom, že možnosť členstva v EÚ a európske ideály zohrali na Ukrajine dôležitú úlohu, konštatujú Yuriy Gorodnichenko, Gérard Roland a Edward Walker v článku Putin’s European Fifth Column.

Túžba pripojiť sa k spoločenstvu demokratických štátov bola v minulosti kľúčovou silou pri kolapse diktatúr v Grécku, Španielsku alebo Portugalsku. Rovnako aj pri páde komunistických režimov vo východnej Európe. V  Československu to nebolo tak dávno, spomínate si na rok 1989?

Read more

Prečo Tsipras Grécko nespasí

tsipras-grecko-nespasi-text
Za menej ako mesiac svojho funkčného obdobia nová grécka vláda zistila, že bude veľmi ťažké splniť predvolebné sľuby, zmeniť hospodárstvo krajiny a  vzťahy s európskymi partnermi. Bleskový postup, ktorým chcel nový grécky premiér Alexis Tsipras získať pre Grécko ústupky, narazil na tvrdú realitu. Z doterajšieho nezdaru si však môže Tsipras vziať niekoľko ponaučení.

Po prvé – pred tzv. trojkou (Európska komisia, Európska centrálna banka a Medzinárodný menový fond) nie je úniku a trojka zostane hlavným partnerom novej gréckej vlády.

Read more

Úsporné opatrenia – väzenie pre dlžníkov?

usporne-opatrenia-text

Keynesiánski ekonómovia už pred rokmi predpovedali, že úsporné opatrenia, ktoré boli uložené Grécku a ďalším krajinám zlyhajú. Ak by bolo Grécko jedinou krajinou, kde opatrenia „trojky“ (Európska komisia, Európska centrálna banka a Medzinárodný menový fond) zlyhali, mohli by sme povedať, že Atény nesú za svoje problémy vinu samé. Ale nie je.

„Úsporné opatrenia zlyhávajú opakovane“, domnieva Joseph E. Stiglitz, nositeľ Nobelovej ceny za ekonomiku, „nepotrebovali sme ďalší test. Úsporné opatrenia zlyhali, keď ich použil americký prezident Herbert Hoover počas hospodárskej krízy v 30. rokoch 20. storočia, v posledných desaťročiach zlyhali úsporné programy pre východnú Áziu a Latinskú Ameriku. Napriek všetkým týmto zlyhaniam, keď sa Grécko dostalo do problémov, pokúsili sme sa použiť úsporné opatrenia znovu.“

Read more

Je vinníkom európskej krízy Nemecko?

je-vinnikom-krizy-nemecko-text

Finančná kríza, ktorá začala v roku 2008 v USA ako kríza hypoték sa preliala do Európy a vytvorila krízu štátneho dlhu. Spojené štáty sa, vďaka aktívnym zásahom federálnej vlády, vykúpením toxických aktív a naliatím miliárd dolárov do americkej ekonomiky z krízy rýchlo spamätali. V roztrieštenej Európe naopak prebiehali, namiesto činov, mesiace debát o tom, čo je vlastne príčinou krízy a ako ju riešiť.

Read more

Sme vo vojne s Ruskom?

sme-vo-vojne-s-Ruskom-text

Medzinárodné a európske štruktúry, ktoré fungovali od roku 1989, neodolali skúške času, domnieva sa posledný líder Sovietskeho zväzu Michail Gorbačov. Svet je podľa neho na pokraji novej studenej vojny a niektorí analytici hovoria, že studená vojna sa už začala.

Kto však touto politikou trpí najviac, je Európa. Namiesto toho, aby sa ujala vedenia v globalizovanom svete, vrhla sa Európa do súťaže o sféry vplyvu a vojenských konfliktov. V dôsledku toho sa Európa oslabuje v dobe, keď ostatné centrá vplyvu posilňujú svoju moc.

Read more

Ratifikácia, kapitulácia a odklad v Kyjeve

ratifikacia-kapitulacia-odklad

V utorok, 16. septembra 2014, hlasovali súčasne Ukrajinský a Európsky parlament o ratifikácii asociačnej dohody medzi Ukrajinou a EÚ. Ukrajinský parlament v ten deň odhlasoval podporu Porošenkovmu mierovému plánu pre východ Ukrajiny, ktorý obsahuje rozsiahlu samosprávu, špeciálne cezhraničné väzby s Ruskom a záruky na používanie ruského jazyka v oblasti.

Čo je však mätúce, po trojstrannej schôdzke medzi EÚ, Ukrajinou a Ruskom sa odložilo vykonávanie veľkého množstva častí asociačnej dohody a Dohody o voľnom obchode (DCFTA) do konca roku 2015.

Read more

Hlupáci v Európskom parlamente

V čase vrcholiacej krízy, keď sa popularita Európskej únie prudko prepadala, som bol s manželkou na koncerte v Slovenskej filharmónii. Bol to len úplne obyčajný koncert, žiadne politické benefičné stretnutie. Keď koncert skončil a my sme sa začali pripravovať k odchodu, orchester nečakane a mimo program zahral prvé tóny Beethovenovej Ódy na radosť.

Vtedy sa všetci v sále spontánne postavili zo sedadiel a ticho počúvali skladbu. Keď ľudia vstávali, nebolo vidieť ani chvíľu zaváhania. Nikto nezostal sedieť a nikto sa neotočil orchestru chrbtom. Zrejme neboli v sále žiadni populistickí politici, ktorí by sa potrebovali predvádzať a ani televízne kamery, ktoré by nahrávali ich exhibíciu. V sále boli len obyčajní ľudia. Jednota, ktorá zavládla a skladba pripomínajúca európsku výnimočnosť, bola silným zážitkom.

Read more

Máme sa báť euroskeptikov?

farage3

Máme sa báť euroskeptikov? „Budú európske inštitúcie zničené pestrofarebnou vlnou tých, ktorí spochybňujú samotnú existenciu Európskej únie?“, pýta sa Piero Ignazi z Boloňskej univerzity. Odpoveď znie: NIE. Skôr by sme mali dúfať, že euroskeptici získajú silu a politických kruhov veľkých štátov sa zmocní strach z toho, že ich politika bude v rozpore s väčšinovým názorom.

Európska únia mala niekoľkokrát príležitosť urobiť rozhodujúci krok dopredu, ale vždy ho prepásla. Trvalo nejaký čas, kým kríza Európsku úniu zasiahla a dovtedy sme mali čas pripraviť sa. Na to sme ale potrebovali spoločnú víziu, a tá nám chýbala. Uprostred krízy a bez vízie je veľmi ťažké presadzovať ďalšie budovanie Európskej únie. Túto úlohu nesú na svojich ramenách tí, ktorí si stále hovoria euronadšenci.

Read more