Už niekoľko rokov bojuje svet s ďalšou ekonomickou krízou. Nie je prvá a nebude ani posledná. Ako pri všetkých predchádzajúcich krízach, znovu sme zavalení proroctvami o konci kapitalizmu. Počas posledných desaťročí sa pravidelne opakujú a nezdá sa, že by kapitalizmu vážnym spôsobom ublížili.
Krátka história kríz:
1907 -
V pondelok 21. októbra 1907 zastavila National Bank of Commerce preplácanie zmeniek Knickerbocker Trust Company, tretej najväčšej banky v New Yorku. Na druhý deň začal hon na banku a masívne vyberanie peňazí.
Banka prišla v priebehu niekoľkých hodín o viac ako 8 miliónov dolárov v hotovosti a musela zastaviť ďalšie platby. Na druhý deň sa situácia opakovala v druhej najväčšej banke, Trust Company of America. Banka prišla rovnakým spôsobom o 48 miliónov dolárov v hotovosti. O niekoľko dní neskôr zasiahla panika newyorskú burzu. Napriek vysokým úrokom, ktoré sa pohybovali od 100 do 150%, väčšina bánk odmietala poskytovať maklérom úvery. Makléri nemali prostriedky na obchodovanie. Obchody, predaje a nákupy akcií sa zastavili. Index DJIA medziročne klesol o viac ako 37%.
1922-1923
Po tom, ako Nemecko prehralo Prvú svetovú vojnu, zostal krajine obrovský vojnový dlh. K tomuto dlhu pribudli náklady na obnovu zničenej krajiny a povinnosť platiť víťazným mocnostiam vojnové reparácie. Reparácie ďaleko presahovali možnosti zdecimovanej nemeckej ekonomiky. Ríšska banka musela tlačiť stále nové a nové nekryté bankovky, aby dokázala splatiť aspoň časť nákladov. Nemecké rotačky bez prestania chrlili nové bezcenné marky a ľudia si chodili pre výplaty s kuframi. Životné náklady Nemcov prudko rástli, zatiaľčo inflácia ničila ich úspory. V roku 1923 stál liter mlieka 5,4 milióna mariek. Základné tovary sa nedali zohnať a ich cena rástla doslova z hodiny na hodinu. Začalo rabovanie a sociálne nepokoje. O niekoľko rokov neskôr umožnili dôsledky krízy nástup nacistov k moci.
1929
Začiatok Veľkej hospodárskej krízy odštartoval krach na Wall Street. Pred rokom 1929 prežívalo USA obdobie ekonomického rozkvetu. Spojené štáty neboli zasiahnuté vojnou, ekonomika a výroba rástla, spotrebný tovar bol dostupný všetkým. Ceny akcií na burze sa zvyšovali. Ich cena bola však silne nadhodnotená a v roku 1929 začala pozvolna klesať. Pokles vyvolal paniku. Investori sa začali hromadne zbavovať svojich akcií. 25. októbra oznámila Newyorská burza krach. Následne začali krachovať spoločnosti bez dostatočného kapitálu. Ako sa výroba znižovala, podniky začali prepúšťať prebytočných zamestnancov a zvyšovala sa nezamestnanosť. Ľudia začali vyberať úspory z bánk, čo viedlo ku krachu takmer tretiny amerických bankových domov.
1945-1946
Hyperinflácia v Maďarsku: ekonomicky zničila Maďarsko Druhá svetová vojna. Maďarsko sa zadlžovalo už pred vojnou a časť prostriedkov investovalo v Nemecku. Tieto investície sa krajine už nikdy nevrátili. Zadlženie a vojnové reparácie viedli vládu k tlačeniu peňazí, čo spôsobilo infláciu. V priebehu maďarskej krízy sa cena tovarov zvýšila každý deň asi na dvojnásobok.
1973
Arabské štáty ovládajúce Organizáciu krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) sa v roku 1973 rozhodli znížiť vývoz o 5%. Bola to reakcia na vojnový konflikt medzi Izraelom a ich arabskými spojencami. Tradičný spojenec Izraela, Spojené štáty, museli čeliť úplnému zastaveniu dovozu ropy z krajín OPEC. Vývoz mal byť plne obnovený až potom, ako sa Izrael stiahne zo zabraných území. Cena ropy začala prudko stúpať. Za necelý rok stúpla na viac ako štvornásobok svojej ceny. Rast ceny ropy spôsobil celosvetovú recesiu. Takmer vo všetkých svetových krajinách sa prepadli burzové indexy, poklesla výroba, zvýšila sa nezamestnanosť.
Pokračovanie: Druhá ropná kríza, Čierny pondelok, Vojna v Zálive, Recesia v strednej a východnej Európe, finančná kríza v Ázii, pád rubľa, dotcom bublina, bankrot Argentíny, prasknutie realitnej bubliny v USA, pád Lehman Brothers, dlhová kríza v Európe a pád Grécka.
