From Spoločnosť

215 miliónov detí – detská práca a otroctvo…

detska-praca-cover1

Na zemi žije asi 1,6 miliardy detí. Z toho každé siedme dieťa nechodí do školy, nehrá sa a nepozná detstvo. Tých zhruba 215 miliónov detí pracuje denne až 13 hodín. Často v otrockých podmienkach a zadarmo alebo za niekoľko dolárov denne. To, o čom písal Dickens a čo sa nám na Západe podarilo vytlačiť, ďalej prekvitá v rozvojovom svete.

Deti v mnohých rozvojových krajinách ako Čína, Kambodža, Afganistan, Pakistan, India a ďalších, sú od najútlejšieho veku využívané ako lacná alebo otrocká pracovná sila na najťažšie práce. Pracujú v indických, afganských alebo kambodžských tehelniach, kde v horúčave od rána do večera ručne tvarujú a vypaľujú tehly. Pracujú v baniach v Afrike, kde sú celé dni zatvorené v úzkych podzemných chodbách a ručne ťažia minerály alebo diamanty. V lomoch a baniach pracuje na celom svete asi milión detí.  Tieto deti v podzemí pracujú, jedia, spia a z bane vychádzajú až po niekoľkých dňoch… V Ázii vyrábajú hračky a spotrebný tovar pre naše trhy. Ďalšie milióny detí pracujú v domácnostiach a na rodinných farmách. Asi 60% detskej práce tvorí práca v poľnohospodárstve. Na plantážach pracujú deti často s nebezpečnými hnojivami a chemikáliami a bez akýchkoľvek ochranných prostriedkov.

Read more

Ako NSA špehuje? Ako nás chránia poskytovatelia internetových služieb?

nsa-clanok-cover

NSA (Národná bezpečnostná agentúra) spadajúca pod Ministerstvo obrany USA vznikla v roku 1952. Agentúra má niektoré právomoci, ktoré nemá žiadna z bezpečnostných zložiek USA – napríklad odpočúvať telefonické rozhovory, čítať a archivovať e-maily bez povolenia súdu… Ročný rozpočet NSA je 10,8 miliárd dolárov. Od roku 2004 sa rozpočet zvýšil o 53%. Aké techniky používa NSA na špehovanie?

NSA:

Ročný rozpočet: 10,8 miliárd dolárov
Ročný rozpočet pre zber dát: asi 2,5 mld.
Ročné náklady na spracovanie dát: 1,6 mld.
Ročné náklady na analýzu dát: 1,5 mld.
Ročné investície do kryptografickej analýzy: 1 mld.
Ročné náklady na rádiovú špionáž: viac ako 268 miliónov
Počet zamestnancov: odhadom asi 40 000 ľudí
Počet e-mailov a telefónnych hovorov uložených v NSA: 40-50 biliónov
Počet dní, po ktoré môže NSA ukladať dáta bez súdneho príkazu: 180 dní

Read more

Keby som sa mal znova narodiť…

baby

Predstavte si, že by ste sa mali ešte raz narodiť. Sami by ste si mohli vybrať miesto, kde sa narodíte. Mohli by ste si vybrať akúkoľvek krajinu na svete. Vec má len jeden háčik. Dopredu by ste nevedeli, či sa narodíte ako muž alebo žena, či budete zdraví alebo chorí. Nevedeli by ste, aká bude vaša inteligencia, nadanie a ani to, či sa narodíte silní a zruční alebo hendikepovaní. Rovnako by ste nevedeli, či sa narodíte v bohatej rodine alebo rodičom živoriacim na okraji spoločnosti. Jednoducho by ste o sebe nevedeli nič. Zahalení týmto „závojom nevedomosti“ by ste si mohli vybrať krajinu, kde sa znova narodíte. Ktorý štát by ste si vybrali? Pokračovanie na blog.sme.sk.

Koniec kapitalizmu alebo len ďalšia obyčajná kríza?

krízy1

Už niekoľko rokov bojuje svet s ďalšou ekonomickou krízou. Nie je prvá a nebude ani posledná. Ako pri všetkých predchádzajúcich krízach, znovu sme zavalení proroctvami o konci kapitalizmu. Počas posledných desaťročí sa pravidelne opakujú a nezdá sa, že by kapitalizmu vážnym spôsobom ublížili.

Krátka história kríz:

1907 -

V pondelok 21. októbra 1907 zastavila National Bank of Commerce preplácanie zmeniek Knickerbocker Trust Company, tretej najväčšej banky v New Yorku. Na druhý deň začal hon na banku a masívne vyberanie peňazí.

Banka prišla v priebehu niekoľkých hodín o viac ako 8 miliónov dolárov v hotovosti a musela zastaviť ďalšie platby. Na druhý deň sa situácia opakovala v druhej najväčšej banke, Trust Company of America. Banka prišla rovnakým spôsobom o 48 miliónov dolárov v hotovosti. O niekoľko dní neskôr zasiahla panika newyorskú burzu. Napriek vysokým úrokom, ktoré sa pohybovali od 100 do 150%, väčšina bánk odmietala poskytovať maklérom úvery. Makléri nemali prostriedky na obchodovanie. Obchody, predaje a nákupy akcií sa zastavili. Index DJIA medziročne klesol o viac ako 37%.

Read more

2013: Najlepšie investície – technológia, zbrane a hazard

investicie

Svet je v kríze, ale akciové trhy prekonali v roku 2013 najoptimistickejšie očakávania. Katastrofické scenáre sa nenaplnili. Spojené štáty neskrachovali a eurozóna nespadla do ďalšej recesie. Na svete pribudla rada nových milionárov. Do čoho sa oplatilo investovať?

Podľa týždenníka Euro bol rok 2013 rokom akcií. Kým výnosy z dlhopisov stagnovali a tento rok budú podľa analytikov naďalej klesať, akciové indexy stúpali. Ani investície do zlata a striebra sa v predchádzajúcom roku neoplatili. Obe komodity stratili viac ako 20% svojej trhovej hodnoty. Akcie amerického výrobcu elektromobilov Tesla Motors narásli o 350 %.

Oplatilo sa investovať aj do technologických spoločností. Akcie spoločnosti Yahoo stúpli o 101%, Google o viac ako 57% a akcie Microsoftu o viac ako 39%.

Akcie americkej spoločnosť Boeing polepšili o 80%.

V Čechách sa najviac darilo stávkovej spoločnosti Fortuna. Zisk z investície 10000 eur bol približne 3900 eur.

Najväčšia strata postihla investorov ťažobnej spoločnosti Prospect Global Resources. Jej akcie klesli o 98%.

4.1. 2013

Kríza – ako sa všetko začalo…

lehman

„Keď sa stane niečo zlé, nastáva europeizácia problémov, ale keď ide o úspechy, tak je tendencia tieto úspechy znárodňovať.“ José Manuel Barroso

Kríza vypukla pred niekoľkými rokmi a za tie roky sa akoby zabudlo na jej skutočné príčiny. Pojmy Európska únia, euro a kríza sú prezentované už skoro ako synonymá. Zabudlo sa, že kríza nezačala v Európe a zasahuje aj krajiny mimo nej. Začala v USA a postupne sa rozšírila do celého sveta – zasiahla Spojené štáty, európske štáty, Južnú Ameriku, štáty v Afrike, Ázii… Kríza priamo nesúvisí s projektom Európskej únie. Svetové média však krízu prezentujú tak, akoby to bola Európska únia, euro a Brusel, ktoré sú príčinou všetkých problémov.

Read more

EÚ a Nobelova cena – zabúdanie na dejiny…

nobelova-cena

Emócie v súvislosti s tohtoročným udelením Nobelovej ceny Európskej únii neboli prekvapením. Nestalo sa prvý a určite ani poslednýkrát, keď Nobelova cena za mier vyvolala strety názorov.

V histórii ceny mieru sa výbuchy pravidelne opakujú. Napríklad keď bola udelená Jásirovi Arafatovi (1994) alebo Henri Kissingerovi v roku 1973. Obaja politici boli v priebehu svojej kariéry obviňovaní z vojnových zločinov a terorizmu. Kontroverzie vyvolala nominácia Baracka Obamu z roku 2009, keď bol nominovaný len niekoľko dní po nástupe do Bieleho domu a podľa kritikov bol nominovaný, hoci ešte pre svetový mier neurobil nič. Rovnako udelenie ceny mieru kontroverznému Medzinárodnému panelu pre klimatické zmeny v roku 2007 vyvolalo značné emócie.

Read more