From Politika

1.3.2015

Rusko s Čínou ako hrozba Západu? Nezmysel.

Je pravdepodobné, že Rusko, postihnuté sankciami zo strany Európskej únie a USA, sa bude snažiť posilniť svoje vzťahy s Čínou. Pomocou Číny sa pokúsi vytvoriť protiváhu ekonomickej a politickej moci Západu. Na základe spoločnej „neliberálnosti“ a túžbe čeliť americkému vplyvu už nadviazali obe krajiny užšie vzťahy.

Spoločne sú členmi v integračných zoskupeniach BRICS a v Šanghajskej organizácii spolupráce. Pred niekoľkými mesiacmi oznámili Rusko a Čína podpis obrovského kontraktu medzi Gazpromom a China National Petroleum Corporation, ktorý zahŕňa výstavbu 2500 míľ plynovodu z Ruska do Číny. Ďalším avizovaným obrovským obchodom medzi Ruskom a Čínou bude dodávka 30 miliárd kubických metrov plynu z Ruska do čínskej provincie Xingjiang a výstavba ďalšieho nového potrubia.

1.2.2015

Fungovali niekedy ekonomické sankcie?

Ekonomické sankcie nie sú výmyslom modernej doby. Ich dejiny siahajú až do staroveku. Prinajmenšom do roku 432 pred n.l., keď Atény uvalili sankcie na mesto Megera. V tej dobe prebiehalo súperenie medzi Spartou a Aténami o nadvládu nad Gréckom a Megera bola spojencom Sparty. Atény sankciami vyostrili situáciu a krátko po ich uvalení začala známa Peloponézska vojna. Vojna dusila grécke mestské štáty 27 rokov.

28.1.2015

Je vinníkom európskej krízy Nemecko?

Finančná kríza, ktorá začala v roku 2008 v USA ako kríza hypoték sa preliala do Európy a vytvorila krízu štátneho dlhu. Spojené štáty sa, vďaka aktívnym zásahom federálnej vlády, vykúpením toxických aktív a naliatím miliárd dolárov do americkej ekonomiky z krízy rýchlo spamätali. V roztrieštenej Európe naopak prebiehali, namiesto činov, mesiace debát o tom, čo je vlastne príčinou krízy a ako ju riešiť.

15.1.2015

Vraždy novinárov vo svete

Zavraždení novinári z redakcie Charlie Hebdo nie sú jediní. Za posledných 10 rokov bolo vo svete zabitých viac ako 500 novinárov…

11.1.2015

Sme vo vojne s Ruskom?

Medzinárodné a európske štruktúry, ktoré fungovali od roku 1989, neodolali skúške času, domnieva sa posledný líder Sovietskeho zväzu Michail Gorbačov. Svet je podľa neho na pokraji novej studenej vojny a niektorí analytici hovoria, že studená vojna sa už začala.

Kto však touto politikou trpí najviac, je Európa. Namiesto toho, aby sa ujala vedenia v globalizovanom svete, vrhla sa Európa do súťaže o sféry vplyvu a vojenských konfliktov. V dôsledku toho sa Európa oslabuje v dobe, keď ostatné centrá vplyvu posilňujú svoju moc.

8.1.2015

Najdôležitejšia udalosť roku 2014 – úpadok Európy

George Friedman, predseda analytickej spoločnosti Stratfor, zhrnul v článku „The Top Five Events in 2014“ päť najdôležitejších udalostí roku 2014. Podľa Friedmana sú to kríza na Ukrajine a Rusku, rozladenie svetovej ekonomiky, rozklad Sykes – Picotovho sveta a vytrvalý úpadok Európy.

Prekvapivo, za najdôležitejšiu z týchto udalostí považuje Friedman úpadok v Európe.

Tento úpadok pramení v tom, že Európa nedokáže riešiť svoje dlhodobé ekonomické, sociálne a politické problémy. Za jeden z najväčších problémov v Európe označuje Friedman neschopnosť jednotlivých vlád zaistiť dostatočnú zamestnanosť obyvateľov. To spôsobuje ekonomickú slabosť Európy a priepastné rozdiely medzi relatívne prosperujúcim Severom a upadajúcim Juhom.

Napriek úpadku zostáva Európa ústredným centrom v globálnom systéme. Európska ekonomika je najväčšia na svete, Európa je centrom svetového obchodu, vedy a kultúry. Udalosti, ktoré sa v budúcnosti udejú v Európe, budú kľúčové pre celý medzinárodný systém.

3.11.2014

Koniec americkej hegemónie

Obamova zahraničná politika je katastrofou. Od okamihu, keď Barack Obama vkročil do Bieleho domu, sa situácia vo svete prudko zhoršila. Americký prezident trpí dvomi základnými slabosťami.

Prvá slabosť je, píše Richard Epstein z Hoover Institution, že Obama nie je ochotný urobiť rozhodnutie. Prezident sa hrá na nezúčastneného pozorovateľa a len komentuje katastrofálne udalosti. Ukážkovým príkladom bolo prelievanie krvi v Sýrii.

Druhou Obamovou chybou je, že nechápe použitie sily v medzinárodných vzťahoch a fatálne sa oslabil zavedením nezmyselných krokov, ktorými obmedzil možnosť použitia americkej vojenskej sily v zahraničí.

6.10.2014

Bude Európska únia tlačiť peniaze?

Keď sa v roku 2008 v USA zrútila banka Lehman Brothers, stali sa dve veci: investori prišli o stovky miliárd dolárov a prevalilo sa, že miliardové aktíva, ktoré držia americké banky, sú bezcenné.

Nikto nevedel odhadnúť, ktorá ďalšia banka sa môže zrútiť a na trhu zavládla nedôvera. Banky si medzi sebou prestali požičiavať peniaze a úverový trh zamrzol. V priebehu krátkej doby sa kríza preliala z USA do sveta a situácia bola taká zlá, že museli zasiahnúť centrálne banky štátov.
Najefektívnejšie zareagoval FED (Americká centrálna banka). FED elektronicky vytvoril nové doláre, pripísal si ich na účet a za tieto peniaze odkúpil od komerčných bánk bezcenné aktíva. Týmto „kvantitatívnym uvoľňovaním“ – „vytvorením dolárov z ničoho“ – zachránil banky pred krachom a rozhýbal zamrznuté trhy.

5.10.2014

Vojna proti ISIS – 5 nezodpovedaných otázok

Problém ISIS sa ukazuje ako jeden z najzložitejších problémov, s akými sme sa doposiaľ stretli. ISIS je úplne nový fenomén a na jeho riešenie nie je precedens. Hayes Brown z portálu ThinkProgress kladie päť otázok: čo sa deje na územiach, z ktorých bola ISIS vytlačená, koľko bude vojna stáť, čo by mali robiť spojenci USA, čo bude ďalej v Iraku a kedy sa všetko skončí…

5.10.2014

Ratifikácia, kapitulácia a odklad v Kyjeve

V utorok, 16. septembra 2014, hlasovali súčasne Ukrajinský a Európsky parlament o ratifikácii asociačnej dohody medzi Ukrajinou a EÚ. Ukrajinský parlament v ten deň odhlasoval podporu Porošenkovmu mierovému plánu pre východ Ukrajiny, ktorý obsahuje rozsiahlu samosprávu, špeciálne cezhraničné väzby s Ruskom a záruky na používanie ruského jazyka v oblasti.

Čo je však mätúce, po trojstrannej schôdzke medzi EÚ, Ukrajinou a Ruskom sa odložilo vykonávanie veľkého množstva častí asociačnej dohody a Dohody o voľnom obchode (DCFTA) do konca roku 2015.